Po absolvovaní vysokoškolského štúdia na Stavebnej fakulte SVŠT v Bratislave odboru konštrukcie a dopravné stavby a pomerne krátkej niekoľkoročnej praxi na stavbách som na základe ponuky voľného miesta učiteľa odborných predmetov zameraných na statiku v roku 1982 nastúpil pracovať na Strednú priemyselnú školu stavebnú v Trnave.
Začiatky boli zaujímavé nielen z toho pohľadu, že som sa z hľadiska výzoru strácal medzi študentmi, ale najmä, že som bol postavený pred úlohu vybudovať ako jediný určité postavenie a úroveň statických predmetov na škole a študentov na týchto predmetoch aj niečo naučiť.
Boli to začiatky a prvé ročníky študentov, keď som nielen učil študentov, ale aj ja som sa učil, ako na to v odbornej oblasti a najmä v pedagogickej oblasti.
V týchto
časoch sme vytvárali základy mladého pedagogického kolektívu, v ktorom sme
si v mnohom rozumeli- v pracovnej i mimopracovnej oblasti,
a verím, že duch týchto vzťahov je aj v terajšom pracovnom
kolektíve.
Rád
spomínam a stretávam sa najmä s absolventmi z prvých maturitných
ročníkov, ktorí sú v súčasnosti už skoro moji rovesníci, teším sa zo
stretnutí a z ich úspechov.
V týchto
rokoch som so študentmi strávil nielen nespočetné vyučovacie hodiny, ale
i mnohé mimovyučovacie aktivity, na ktoré určite študenti, ale i ja
budeme vždy spomínať. Boli to najmä lyžiarske kurzy, branné kurzy, exkurzie,
výlety, ale tiež domáce a medzinárodné brigády. Najmä na týchto akciách
som sa zblížil so študentmi a bližšie ich pochopil.
Myslím
si, že za niekoľko rokov mojej pedagogickej činnosti sa úroveň vedomostí
v statických predmetoch našich študentov dostala na zrovnateľnú úroveň so
školami s dlhšou tradíciou a skúsenejšími učiteľmi, o čom som sa
presviedčal pri vykonávaní funkcie maturitného predsedu a inšpekčnej
činnosti na iných školách.
Ale
najviac ma vždy potešilo, keď naši absolventi, ktorí pokračovali v štúdiu
na stavebných fakultách, mi s potešením oznamovali, že s predmetmi
statického zamerania nemajú problémy.
Prišiel rok 1989 a následné zmeny, keď som ani nepomyslel na skutočnosť, že ja by som mohol riadiť činnosť celej organizácie. O to väčšie prekvapenie, že sled udalostí, výberové konanie na jar v roku 1991 a od 1.júla 1991 som bol riaditeľom školy. Medzi riaditeľmi bývalej Školskej správy Bratislava VII - jeden z najmladších. Z toho vznikali niekedy komické situácie, viackrát ma považovali za „študenta“.
Od
začiatku pôsobenia vo funkcii to bolo- vzhľadom na premenu spoločnosti, zmenu
postojov zamestnancov a najmä zmeny v myslení študentov- budovanie
školy, ktorá má opodstatnenie a dokáže plniť svoju funkciu výchovy
a vzdelávania.
Vždy
ostávajú najmä dobré spomienky, takže neustále sa borenie s nedostatkom
financií, stále sa znižujúci záujem časti študentov o vzdelávanie, ale
i mnohé spory v pracovnej oblasti, to je práve to, na čo sa najskôr
zabudne.
Ak
spomínam na uplynulých 22 rokov na škole, som rád, že som mal šťastie na prácu
s mladými ľuďmi, ktorá má baví, a tiež aj na spoluprácu
s pracovným kolektívom, s ktorým si dokážem porozumieť. Dovolím si povedať, že táto práca bola a je zmysluplná, a škola má
právo sa hrdiť svojimi 25- ročnými výsledkami.
Ďakujem
všetkým súčasným i bývalým spolupracovníkom za prácu pre školu a za
česť s nimi pracovať.
Na
záver by som chcel zaželať našim študentom a absolventom, aby uplatnili
vedomosti a postoje získané na našej škole a Strednú priemyselnú
školu stavebnú považovali za svoju alma
mater , ktorá v živote
človeka je len jedna.
Ing. Ján Godály
riaditeľ školy od 1.7.1991