Zo zborovne....
Nedávno som potrebovala vybaviť jednu
záležitosť na úrade. Psychicky pripravená na nezáživný administratívny
úkon trpezlivo čakám. Vtom ma zo zadumania vytrhne príjemný mužský hlas: „Dobrý
deň, pani profesorka, kde sa tu beriete?“
Popravde najprv som sympatického mladého
muža nevedela zaradiť...ale stačilo pár
sekúnd a hneď som si spomenula, že je to náš bývalý žiak, a zároveň mi
napadlo, aj kto mu bol triedny! Pokračovali sme v živom rozhovore
a dozvedela som sa, že vedie úspešný život, darí sa mu a na školu
spomína už len v dobrom, ba dokonca plánuje dať svojho syna ku nám do
školy k osvedčeným učiteľom. Tak taká malá poznámka a hneď bol deň
krajší!...
Aj preto je byť učiteľom úžasné... nie pre závideniahodné prázdniny
... ale pre ten pocit, ktorý zažívam vždy, keď ma znenazdajky oslovia bývalí
žiaci. Stretávam ich na tých najrôznejších miestach: za pultami ako predavačov,
v zaujímavých funkciách v úradoch, ako vzorné mamičky či
starostlivých tatov na vychádzke, ale i ako podnikavých živnostníkov či
vyštudovaných inžinierov...
Celý môj život učiteľky je spojený
s touto školou.
Presne si pamätám svoj prvý dojem, keď som
vošla do budovy školy v niektorý z posledných augustových dní
v roku 1984: na chodbe čulý pracovný ruch – práve sa sťahovala zborovňa do
nových priestorov... no a odvtedy je tu čulo každý školský rok....
...Pokladám za šťastie stretávať denne mladých ľudí v tom
čarovnom veku, kedy sa formuje ich osobnosť, a sledovať, ako sa menia
z detí na skoro dospelákov. Je to vek, kedy už strácajú výsady detí
a ešte nezískavajú výsady dospelých. Ako učitelia sme s nimi desať
mesiacov v roku, päť dní v týždni, sedem hodín dňa a zažívame
s nimi ich radosti i bolesti. Je to zaujímavý štvorročný kolobeh:
najprv zľaknuté prváčence, pre ktoré je škola labyrint, s napätím
a očakávaním v očiach i s tichou radosťou, že sú už
stredoškoláci! Druháci sú už sebavedomejší... Cítia sa dôležitejší, zatiaľ
žiadna hrozba zodpovednosti, svet je gombička...Najväčšou premenou prechádzajú tretiaci. Ten šok, keď
prídu po prázdninách do školy! Chlapci vyrastení, dievčatá už možno pokladať za
mladé dámy. No a nakoniec páni štvrtáci. Vidina maturity a potreba
dôležitého životného rozhodnutia robia
svoje.
A takto kolom dokola – jedinou
konštantou je vek žiakov, jedinou premennou vek učiteľov.
PaedDr. Iveta Janotková, učiteľka